Perličky

Toto nevymyslíte, to musíte zažiť – zasmejte sa s nami…

,,Keď budem veľký, budem bohatý“ – hovorí Martinko. ,,Ako to chceš dosiahnuť?“ – pýta sa ho učiteľka. ,,Budem pracovať aj v sobotu a nedeľu“.

Deti si občas spomenú na mamu, plačú, učiteľka sa ich snaží tíšiť. Hovorí im, že všetci pôjdu domov, pre všetkých prídu mamy. ,,Aj pre teba prídu?“-pýta sa Hanka. ,,Nie, pôjdem sama domov, ja som už veľká“-hovorí učiteľka. ,,Ty potom pôjdeš do roboty?“- pýta sa Emma.

Učiteľka: ,,Sonička, máš naopak topánky.“Soňa odpovedá: ,,Mám ich dobre.“ Učiteľka: ,,Aha, naozaj, asi zle vidím.“Matúš sa pripája:,,Pani učiteľka, ty sa stále pomyluješ. Aj moja mama sa stále pomyluje.“

Učiteľka prišla po mesiaci znova zastupovať do 1.triedy a Alex sa jej pripomína: „Učiteľka, ja som už trošku vyrástol“.

Prvý deň v škôlke sa najmenšie deti predstavujú kamarátom: ,,Ja som Gregorko Olexový“…

,,Pani učiteľka, mne sa zlomil uterák.“ (odtrhlo sa uško na uteráku)

Vrátili sme sa z výstavy na Bratislavskom hrade, každé z detí hovorilo, čo si zapamätalo: ,,3 brány, truhlice, taniere, sochu na koni, svätá Mária…“(myslela panovníčku Máriu Teréziu).

„Nelka kakauko nepije“- hovorí Emka učiteľke. Nikolka pohotovo odpovedá -„Ona je dospelá na to!“

„Pani učiteľka, vieš, čím budem, keď vyrastiem?“ „Vojakom“ pokračuje Tomáš. „Čo vlastne budeš robiť?“- zaujíma sa učiteľka. „Budem strieľať do ľudí“.

„Ja som si v balíčku od Mikuláša našiel gumovacie cukríky“ oznamuje Martinko (myslel želé cukríky).

Kedy príde sanitka? – pýta sa záchranár. Paťko hovorí: „Keď niekto zomrie, potom ho odvezú do nemocnice“.

„Lucka vrieska ako pavilón“- sťažuje sa Simonka. (myslela pavián)

„My ideme na dovolenku a bude tam kyslé more“, chváli sa Barborka (myslela slané more).

„Do Kostolnej k tigrom je ďaleko, takých 30metrov“ vraví Lukáš. „Nie tak blízko, to je ešte ďalej, 4 metre“ – opravuje ho Tomi.

„Lukáško, zistíš mi, kto je ešte v šatni?“- prosí ho učiteľka. „Pomerne som zistil, že tam nie je teraz nikto“- konštatuje Lukáško.

„Ja som bol na dovolenke v guličkách“ – hovorí Vilko.

„Mamina králika domáceho sa volá králiková“- vraví Karla.

„Už ste piekli vianočné koláčiky?“- pýta sa učiteľka. „Nie, nám ich vždy urobia v obchode“ – odpovedá Dominik.

Deti sa rozprávali, kam pôjdu cez víkend. Adamko vraví: „My pôjdeme do aquaparku a budú tam potogány“ (tobogány).

„Deti, spapáme všetci cviklu, aby sme mali zdravú krvičku“ – nabáda ich učiteľka. „Ja už nemám krv, mne ju už zobrali“- odpovedá Robin.

Ja som tam musel 11-ročnú uspokojovať, sťažuje sa Janko (ukľudňoval plačúce dievča).

Samanta vysvetľuje deťom: „my sa chodíme kúpať na Delfín, kde je veľký bazén, malý bazén a veľa, veľa, veľa ľudí.“

Deti dramatizujú rozprávku Pampúšik. Učiteľka nabáda Martinka, ktorý hrá dedka: „Čo povedal dedko babke?“ „Že je milá“- odpovedá Martinko. (Babka, usmažíš mi Pampúšik?)

Mako sa pýta učiteľky : „Jarka,Ty kedy k nám prídeš na návštevu do nového domu?“ „Prečo chceš, aby som prišla?“ – pýta sa učiteľka. „Lebo všetci už u nás boli“ – odvetil Mako.

„Kompletky mám z tej Tary, musí sa naučiť hrať s deťmi“ – sťažuje sa Bela. (myslela komplexy)

„My sme doma nemali nič jesť ráno, maminka mi dala iba čajík“ – hovorí Oliverko.

„Pani učiteľka, my sme sa s Tominom dohodli, že mi požičia hokejistický dres, ale on nechce“ – sťažuje sa Lukáš.

„Ktorá je Tvoja pani učiteľka?“ – pýta sa učiteľka druháčky Sáry. „Moja je Alenková a Ivonka“ – odpovedá Sára. (myslela Alenka a Ivonka)